Macho upozornil, že nožnice nákladov a výnosov sa začínajú čoraz viac roztvárať. „Náklady
slovenským poľnohospodárom a potravinárom neustále stúpajú. Dane,
náklady na prenájom pôdy, energie a všetky ďalšie náležitosti sa zvyšujú
spolu s nákladmi na COVID-19. Ceny potravín pritom stagnujú a my
momentálne nemáme inú možnosť, iba ich zvyšovať,“ uviedol Macho.
Podľa jeho slov je nutné, aby sa k snahe slovenských producentov potravín pripojila aj podpora štátu. „Naďalej
sa nenapĺňa deklarovaná podpora vlády SR v oblasti obnovy domáceho
výrobného a spracovateľského segmentu. Musíme povedať, že slovenskí
poľnohospodári a potravinári nedostali za pandémiu ani euro, respektíve
minimálnu pomoc. Takže o nejakej konkurencieschopnosti v rámci
európskeho spoločného trhu nemôžeme hovoriť,“ skonštatoval Macho.
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) uviedol, že
vláda si je vedomá zložitej situácie poľnohospodárov a potravinárov,
ktorí sú vystavení vysoko konkurenčnému trhu Európskej únie. „Vieme,
že investičný dlh, hlavne u potravinárov, je veľký a priznávame, že
vlády v minulosti nevenovali agrosektoru dostatočnú pozornosť. V
súčasnosti vláda rozhodla o navýšení financií, ktoré plynú na podporu
projektov poľnohospodárov a potravinárov,“ skonštatoval minister.
Ako však upozornil, na ovplyvňovanie zvyšovania cien potravín nemá vláda
SR priamy vplyv. Podľa Vlčana je trend zdražovania potravín viditeľný
na celom svete. „Štát dokáže trh ovplyvňovať iba do výšky svojho
rozpočtu. My budeme do budúcnosti rozmýšľať nad tým, ako by sme mohli
výkyvy na trhu riešiť intervenčným nákupom potravín. V obmedzenom
rozsahu to robila aj Európska únia,“ uviedol Vlčan.
Predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav
Karahuta (Sme rodina) pripomenul, že slovenským producentom potravín v
budúcnosti môže pomôcť aj podpora štátu pri modernizácii výroby. „Dnes
dovážame 50 percent chleba nie preto, že ho nevieme vyrobiť, ale chýba
nám to dopekanie chleba, ktoré je dnes v obchodných reťazcoch módne.
Môžeme mať na to akýkoľvek názor, ale je to módne. Ak hydinársky
priemysel predáva vajíčka za dva, tri centy do Rakúska na výrobu
sušených vajec, tak keď podporíme výstavbu sušičiek, tak vajíčka nebudú
stáť pár centov v zahraničí, ale ostanú u nás. Naplnením týchto
vertikál, ktoré sú v strategickom pláne ministerstva, nebude zvýšenie
pridanej hodnoty o 1000 eur na hektár taký problém. Ale potrebujeme
spoluprácu z každej strany,“ zdôraznil Karahuta.